Môj pohľad

Jedna moja životná skúsenosť je, že ani tak nezáleží na uniforme, ale na tom, aký človek je v tej uniforme. Platí to aj v zdravotníctve , tí charakterní zdravotní pracovníci každého stupňa majú náš obdiv a úctu.

Počas socializmu zdravotnú starostlivosť v celom rozsahu vykonával štát. Teda bola bezplatná, to pravda neznamená, že by sa vtedy nevyskytovalo aj úplatkárstvo.

Zmenou politického režimu došlo k privatizácii zdravotníctva a tým aj k novým vzťahom medzi občanom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. A tu od prvopočiatku máme vzťahy „divokého západu“.

Dnes je zdravotníctvo podnikanie ako každé hociktoré iné. A základným účelom každého podnikania je zisk. Neviem ktorý „odborník“ prišiel na pojem „neštátne zdravotnícke zariadenie“. Pri podnikaní v sektore zdravotnej starostlivosti je to SZČO (teda súkromník), SRO (spoločnosť s ručením obmedzeným) alebo AS (akciová spoločnosť, vrátane tých, kde jediným akcionárom je štát). Teda správne označenie by malo byť : Súkromné a zmluvné zdravotnícke zariadenie.

Pre prípad potrebnej zdravotnej starostlivosti je občan poistený v zdravotnej poisťovni. Poisťovňa uzatvára so zdravotným zariadením zmluvu za dohodnuté zdravotné úkony pre poistenca .

Preto je záväzné pre zdravotné zariadenie ako miesto, tak aj čas pre poskytovanie týchto úkonov. ako aj druh pre poistenca, poisťovňou hradených úkonov. Toto pravda neplatí na „divokom zdravotníckom západe“, kde poistenec je v pozícii bezbranného.

Neviem ktorý ďalší odborník prišiel na termín „prednostné ošetrenie“. Veď skutočné prednostné ošetrenie bolo samozrejmosťou vždy. Bolo napríklad pri úraze alebo kolapse. Ale na sprosto drzý systém prechádzania čakajúcich v poradí, niet zdôvodnenia (okrem neodôvodneného finančného prospechu). Veď rady boli, sú a budú, napríklad pri rôznych pokladniach, obecne sú známe stresujúce rady na dopravných inšpektorátoch. A čo tak aj tu zaviesť prednostné vybavenie. Ak by ste dali napríklad príslušným pracovníkom niekoľko eurový poplatok, ktorý by bol ich priamy príjem a za ktorý by vám prípadne aj dali „príjmový doklad“ (samozrejme bez čísla pokladničnom denníku), na viac ešte by si mohli pýtať za aj prípadné použitie pera, alebo radu a pod.

Prečo toľko kriku pre zrušenie „prednostného ošetrenia“. Predsa nik nebráni tomu aby sa lekár s klientom dohodol na mimo ordinačnom čase (prípadne aj mieste) a samozrejme aj cene. To by bola jedine vec ich dvoch (a daňového úradu). Ešte ako študent sa pamätám, že k dentistovi som chodil zásadne poobede, v zime už bola aj tma.

No a je tu rad ďalších poplatkov ktoré neoprávnene vyberajú niektorí „ radi skorobohatí“ poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Dôkazom toho sú fakty, že za ten istý úkon u jedného lekára neplatíte nič a u druhého áno. Pravda doklad žiadny nedostanete, nanajvýš bez čísla z pokladničného denníka. Teda zrušením týchto rôznych poplatkov štát nepríde o žiadnu daň.

Ak konkrétny úkon je plne hradený zdravotnou poisťovňou a ešte občan musí znova platiť u lekára, tak tu ide jednoznačne o neoprávnený majetkový prospech. Tým viac, že skoro vždy ide aj o neodvedenie dane   z príjmu.

Je zarážajúce ak sa lekár týchto príjmov verejne v médiach drzo dožaduje  „ ako darov“. Veď jeho konanie možno charakterizovať ako výpalníctvo, ak nezaplatíš tak…Veď tu ide o nátlak na človeka v zdravotnej núdzi. Pozrú sa na to príslušné orgány, vrátane daňového úradu? Toľko sa už kde kým, doslovne natáralo o preukazovaní majetku. A stačilo by porovnať jeho preukázateľné výdavky a aj majetok s majetkovým priznaním. Lebo ako prezentoval v nedeľu MUDr. Lipták on po odčítaní nutných výdavkov nemá žiadny príjem a žije len vďaka „drobným darom“ vďačných pacientov. Tu by mal zapracovať daňový úrad. No a jeho vystúpenie malo úroveň respodentov v relácii „aj múdry schybí“. Určite by zabodoval o najväčšiu haluz.

Dary

Na stanovenie čo je dar nie je potrebné špeciálne vzdelanie. Stačí zdravý rozum. No pre istotu pozrime sa čo vraví Slovník jazyka slovenského (SAV 1964 a 1971). (Možno si to prečíta aj MUDr. Pástor)

Dar – m, vec ktorú dávame niekomu do vlastníctva, bez protihodnoty, bez náhrady: peňažný, kvetinový, svadobný, vianočný d., d. k narodeninám, k meninám……. Teda napríklad aj policajtovi, či hasičovi by niekto mohol dať za záchranu svojho dieťaťa hoci aj SUV do toho nikomu nič nie je (okrem daňového úradu). Pravda obdarovaný dar môže, ale nemusí prijať. Podobne by to platilo napríklad aj za dar po úspešnej operácii a vyzdravení.

Úplatok – m, peňažný alebo iný dar určený na podplatenie niekoho za účelom nejakej výhody pre uplácajúceho. Úplatok sa vždy dáva vopred.

Istotne tí nepoctiví chamtivci budú sa naďalej usilovať o nezákonné (a nezdanené) príjmy, lebo ak ide o zdravie je každý „na mäkko“. Preto treba tvrdo postihovať každé také oznámené a preukázané oznámenie.

Bolo dobrým politickým ťahom, ale praktickou hlúposťou zrušiť 20 a 50 korunové poplatky. Veď každý kto leží v nemocnici by doma 2 Eurá prejedol. A takisto pri prvej návšteve ordinácie v danom polroku by zaplatil Euro. Toto by bolo evidované a zdanené a teda čisté (dal by sa na to vymyslieť systém „kolkov“).

Pravda poznám aj ordinácie špecialistov kde nie sú žiadne poradovníky. Vybavujú podľa toho kto ako došiel. Prednostne sú ošetrení tí ktorých doviezla sestra s nejakého oddelenia. S poplatkami sa tam občan prakticky nestretáva, okrem predpísaných. Takým je aj môj praktický lekár.

Ako sa hovorí : „Aj tak sa dá, aj tak sa dá“. No  charakter je úzky profil nielen v zdravotníctve..